Klaudia Bodníková
p.s.: i love you
"Ale áno, mám ťa rada,- povedala mu kvetina.- Bola to moja chyba, že si o tom nevedel. Teraz to už nie je dôležité. No ty si bol práve taký hlúpy ako ja..." (A. de Saint Exupéry, Malý princ)
Som študentka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.Strednou školou, ktorú som navštevovala bolo Prvé slovenské literárne gymnázium. Celý život som spätá so slovenčinou, literatúrou a najmä vlastnou tvorbou. Zoznam autorových rubrík: Odkazy najbližším, Poézia, zo srdca, náhla reakcia, Tebe..., Súkromné, Nezaradené
"Ale áno, mám ťa rada,- povedala mu kvetina.- Bola to moja chyba, že si o tom nevedel. Teraz to už nie je dôležité. No ty si bol práve taký hlúpy ako ja..." (A. de Saint Exupéry, Malý princ)
Natočili sme o nás video do súťaže, možno sa ani neumiestnime, ale veď len začíname
no až by si sem raz opäť zablúdil, dúfam, že pochopíš, že toto je pre teba. Len pár slov... Len jeden cit... Len jedna rovnica o dvoch neznámych s nulovou šancou vypočítať ju. Možno raz napíšem zbierku básní s názvom, ako je táto rubrika a venujem ju tebe. ako aj túto báseň.
vraj len blbec dvakrát vstúpi do tej istej mláky? ale kto je potom ten, čo naraz vstúpi druhýkrát do viacerých mlák?
Keď sme začínali, boli sme pripravení iba na jedno vystúpenie. Báli sme sa ho, ako ohňa. A najhoršia bola otázka „Kto má s niečím podobným skúsenosti?" Nikto z nás... Aj ja som len manažér, režisér a scenárista prvý krát a navyše bez príslušného vzdelania.
Ani neviem čo to má byť... Poznáte ten pocit, keď nastane príval rôznych myšlienok a vy ich zrazu musíte dať na papier? Neviete prečo, ale je to jednoducho tak? A potom nad tým papierom sedíte aj celé hodiny, kým si nepoviete, že to čo je pred vami, hovorí o všetkom, čo ste chceli povedať? Tak takýmto niečim je aj toto, čo vám tu predkladám...
odchádzam, ale vás si beriem so sebou vo svojom srdci... cítim sa ako zrazený zajac, ale mám Boha... kráčam tŕnistou cestou, ale viem, že kdesi hlboko v sebe to má nejaký zmysel...
No aj takto by sa dal nazvať projekt, ktorý sme rozbehli. Projekt „Zo srdca“. Stáť vedľa ľudí nie je vždy jednoduchá záležitosť, najmä ak je vedúca veľmi tvrdou k svojim členom tímu.
Keď sa pozriem dozadu, ani neverím tomu, že ten život patril mne....
viem, že scenáre tu ešte neboli...ale ja tentokrát vážne potrebujem kritiku
Vysoké kopce, malé mesto. Tiché ulice, ktorými len ledva prebehne nejaké auto pokrývajú sídliská. Je to naozaj veľmi slabá konkurencia veľkomestám. Kto by teda už poznal takéto takmer neviditeľné bodky na mape? Kto by ich vedel prstom ukázať?
Venujem človeku, ktorý nikdy nechápal moje úvahy, čierne scenáre, ale mal ma aj napriek tomu rád.