Nahodne vyberám
leštenú dýku...
Oboma podmienene...
V okolitom tichu
spoznávam svoju
nahú podobu...
Bez koreňov,
vhodnej pôdy...
Bez svetla,
vody
umieram.
Ticho, pomaly...
A Ty len
mávneš rukou-
opäť tie moje
myšlienkové pochody
ďaleko za hranicami
Tvojich možností...
31. okt 2008 o 17:03
Páči sa: 0x
Prečítané: 379x
neznáma rovnica o nás dvoch
a už len pesimizmus nám tu chýbal!
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)